Kuikahi |
ʻŌlelo mele

Kuikahi |

Māhele puke wehewehe
ʻōlelo a me nā manaʻo

ʻaelike Farani, ital. accordo, mai ka hope o Lat. accordo - ʻae

Consonance o ekolu a oi okoa. (kūʻē) nā leo, ka mea i hoʻokaʻawale ʻia mai kekahi i kekahi e ke kolu a i ʻole hiki ke hoʻonohonoho ʻia (ma nā permutations) ma ke kolu. Ma keʻano like, ua wehewehe muaʻiaʻo A. e JG Walter ("Musikalisches Lexikon oder Musikalische Bibliothek", 1732). Ma mua o kēia, ua hoʻomaopopo ʻia ʻo A. ma ke ʻano he mau manawa - nā consonances āpau a i ʻole wale nō, a me nā hui pū ʻana o nā leo i ke kani hoʻokahi.

Ma muli o ka heluna o nā leo like ʻole i hoʻokumu ʻia i ka A., he triad (3 kani), he hiku o nā leo (4), kahi nonchord (5), a me ka undecimaccord (6, he mea kakaʻikahi, a me A. o. 7 kani), ua ʻokoʻa. Ua kapa ʻia ka leo haʻahaʻa A. ʻo ke kani nui. leo, ua kapa ʻia ke koena o nā leo. e like me ka wā i hana ʻia e lākou me ka mea nui. leo (ʻekolu, ʻelima, ʻehiku, nona, undecima). Hiki ke hoʻololi ʻia kekahi leo A. i kahi octave ʻē aʻe a i pālua ʻia (ʻekolu, etc.) i nā octave ʻē aʻe. I ka manawa like, paʻa ʻo A. i kona inoa. Inā hele ka leo nui i ka leo o luna a i ʻole kekahi o nā leo waena, ʻo ia ka mea i kapa ʻia. ka hoʻohuli ʻana i ke kaula.

Hiki ke loaʻa iā A. ma kahi kokoke a ākea. Me ka hoʻonohonoho pono ʻana o ka triad a me kāna mau hoʻopiʻi ʻana i ʻehā mau ʻāpana, ua hoʻokaʻawale ʻia nā leo (koe naʻe ka bass) mai kekahi i kekahi e ka hapakolu a i ʻole ka hapahā, ma kahi ākea - e ka hapalima, ke ono a me ka octave. Hiki i ka bass ke hana i kekahi manawa me ka tenor. Aia kekahi hoʻonohonoho hui ʻana o A., kahi i hui ʻia ai nā hōʻailona o ka hoʻonohonoho kokoke a ākea.

Hoʻokaʻawale ʻia nā ʻaoʻao ʻelua ma A. - hana, hoʻoholo ʻia e kona pili ʻana i ke ʻano tonic, a me ka ponic (colorful), ma muli o ka haku mele, wahi, kākau inoa, a me nā muses. pōʻaiapili.

Ke mau nei ka hana maʻamau o A. a hiki i kēia lā. manawa tertsovost haku mele. ʻO ka hoʻokaʻawale ʻana mai ia mea, ʻo ia ka hoʻokomo ʻana i nā leo non-chord. I ka hopena o ke kenekulia 19 a me 20. ua ho'āʻo e hoʻololi loa i ke kolu o ka loina me ka ha o ka loina (AN Skryabin, A. Schoenberg), akā, i ka hope loaʻa i ka palapala noi palena wale.

I kēia manawa, hoʻohana nui ʻia nā mele mele tertian Complicated i ke mele, kahi i hoʻokomo ʻia ai nā dissonances e hoʻonui ai i ka hōʻike a me ka waihoʻoluʻu o ke kani (SS Prokofiev):

Hoʻohana pū ʻia nā mea haku mele o ke kenekulia 20 A. hui ʻia.

Ma ke mele dodecaphonic, nalowale ʻo A. i kona manaʻo kūʻokoʻa a loaʻa mai ka hopena o nā leo i ka "series" a me kāna polyphonic. nā hoʻololi.

E hoʻomaopopo ': Rimsky-Korsakov HA, Harmony Textbook, St. Petersburg, 1884-85; kāna pono'ī, Practical textbook of harmony, St. Petersburg, 1886, M., 1956 (ua hoʻokomoʻia nā paʻiʻelua i loko o ka Complete collection of works, vol. IV, M., 1960); Ippolitov-Ivanov MM, ʻO ke aʻo ʻana o nā chords, kā lākou hana a me ka hoʻoholo ʻana, M., 1897; Dubovsky I., Evseev S., Sposobin I., Sokolov V., Buke Ha'awina o ka lokahi, hapa 1-2, 1937-38, hope. ed. 1965; Tyulin Yu., Ke aʻo ʻana e pili ana i ka lokahi, L.-M., 1939, M., 1966, ch. 9; ʻO Tyulin Yu., Privano N., Buke Haʻawina o ka lokahi, ʻāpana 1, M., 1957; Tyulin Yu., Buke Kuikahi, hapa 2, M., 1959; Berkov V., Harmony, māhele 1-3, M., 1962-66, 1970; Riemann H., Geschichte der Musiktheorie, Lpz., 1898, B., 1920; Schonberg A., Harmonielehre, Lpz.-W., 1911, W., 1922; Hindemith P., Unterweisung im Tonsatz, Tl 1, Mainz, 1937; Schonberg A., Structural functions of harmony, L.-NY, 1954; Janecek K., Základy modern harmonie, Praha, 1965.

ʻO Yu. G. Kon

Waiho i ka Reply